Tradícia SLS má svoje korene v 19. storočí. 5. januára 1833 založili mladí ľudia študujúci na Lekárskej fakulte v Pešti pod vedením Jonáša Bohumila Guotha Společnosť lékařsko-slowanskú, ako samovzdelávací lekársky spolok. Bol to významný národno-kultúrny čin, ktorým sa naša lekárska verejnosť zapojila do sústavy lekárskych spoločností v stredoeurópskom kontexte, čo je porovnateľné s aktivitou českých lekárov, ktorí pod vedením J. E. Purkyňu založili v tej dobe Spolek lékařů českých (1862) a so založením Spolku maďarských lekárov v Uhorsku (1840).
Nová tradícia sa rozvíja od prvých rokov po vzniku Československej republiky, kedy vznikali prvé spolky lekárov (napr. v Košiciach v r. 1919 a v Bratislave v r. 1920) a odborné lekárske spoločnosti (napr. Československá spoločnosť chirurgicko-gynekologická v r. 1921 a neskôr ďalšie), ktoré sa stali v r. 1969 organizačnými zložkami jednotnej Slovenskej lekárskej spoločnosti. V Slovenskej lekárskej spoločnosti sa dobrovoľne združujú špičkoví medicínski odborníci, pedagógovia a vedeckí pracovníci (profesori, docenti, riaditelia nemocníc, prednostovia, primári), ktorí pôsobia v štátnej i neštátnej sfére. Slovenská lekárska spoločnosť je mimovládna dobrovoľná organizácia, bez participácie vládnych, politických, či komerčných inštitúcií, pracujúcich v štátnych alebo neštátnych zdravotníckych zariadeniach, výskumných a fakultných inštitútoch, alebo v súkromných ambulanciách. Združuje individuálnych členov z radov lekárov a medicínskych odborníkov všetkých medicínskych špecializácií.